Maminka nestíha

Autor: Daniela Pikulova | 2.9.2014 o 8:41 | Karma článku: 9,00 | Prečítané:  453x

Od momentu, keď sme sa dozvedeli, že dvojičky, tak som tak nejak vedela, že vo vývine budú pomalšie. Nie že by mi to nejak mimoriadne trhalo žily, zdalo sa mi to aj logické, asi budú predčasní a vôbec, porovnávať ich s Miš je blbosť, lebo tá bola vcelku rýchle decko. V zásade to tak bolo. Aj to, že sa narodili o mesiac skôr, bolo trochu cítiť. Miš sa v na 7. výmesačie postavila a keď mala 10 mesiacov, začala chodiť. Títo mali 8, nesedeli, iba sa plazili po bruchu ako ranený partizán. Teda iba Tomáš. Ivuška profesionálne cúvala, ako som už písala.

 

Toto platilo tak týždeň dozadu.

Odvtedy spravili brutálny skok vpred (takmer doslova). Hocikde sa mi postavia, hocikam sa dostanú, na všetko možné dočiahnu.

Čaj, ktorý bol o pol 9 ráno bezpečne ďaleko na gauči, je o pol 10 už rozliaty. V bezpečí už nie je ani notebook, mobil a rôzne káble. Ani psi, Mišelčie hračky a topánky celej rodiny.

Najhoršie na tom je, že som predvídala pomaly. Ale ako som mohla tušiť, že behom hodiny sa Tomčiak naučí presúvať popri nábytku, keď ráno ešte ledva stál?!

Ivuša je tesne v závese, ale nie je taká svižná. O to viac reve. Obaja však stále neopustili štýl na partizána, keď sa presúvajú. Iba Ivutiena, keď sa zabudne, tak ide po štyroch ako správny lezúň. To je tiež záležitosť posledných dvoch dní.

Každopádne sa nám všetkým otvorili nové obzory. Našťastie, stále tu nemáme veľa nebezpečných miest. Obľúbená výletná destinácia je kuchyňa. Psia miska je viac menej v bezpečí, občas ešte Ivuška skúša, či som si to nerozmyslela. Obaja majú radi šamlíky – môj kuchynský a Mišutin v kúpeľni, ktorý používa, aby si vedela sama zasvietiť. Pri nich sa obaja vedia knísať aj 20 minút. Samozrejme, že obaja naraz. Keď jeden počuje, ako ten druhý pri niečom spokojne džavoce, tak uteká, čo mu ruky stačia, aby sa k zábave pripojil.

Podľa toho, aké zvuky vydávajú a ako rýchlo odchádzajú viem, kedy (a kam) idú robiť zlobu. To už len vidím ako za rohom miznú tie malé smiešne nohy (jeden pár stačí) a je jasné, že je zle.

Keď sedím s nimi na zemi, vtedy neodbiehajú. Maminka je totiž najlepšia preliezka. Obaja sa po mne váľajú, vyliezajú na mňa a hádžu po mne uslintané úsmevy a radostne vreštia. Miš to robila tiež, takže sa znova cítim ako obeť domáceho násilia. Celá som oslintaná (aj ogrcaná bývam) a všade mám malé modrinky od malinkých, necitlivých paprčiek.

Napriek tomu sa z toho teším. Považujem to za ďalšie známky toho, že bábätká máme už iba na fotkách.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?