Musia deti jesť? II.

Autor: Daniela Pikulova | 31.8.2014 o 20:34 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  433x

Ako som spomínala „geniálny nápad“ na bábätkovský obed, uvedomila som si, že to čo som písala o jedení detí, už vôbec neplatí. Sme v štádiu „zožeriem, čo nezožerie mňa, ale rýchlo“ (no jasne, okrem varených zemiakov s bielym jogurtom). Vlastne neviem, či je to štádium. Miš do neho do dnes nedorástla.

Kažodpádne, drobce sú vždy pripravené jesť a jedia, kým vidia, že na tanieri niečo je. Bez sprievodnej situačnej nespokojnosti sa to, samozrejme, neobíde.

Najprv vreštia, aby mi dali najavo, že meškám s prísunom stravy (Keď tak o tom uvažujem, ja som  ešte nikdy neservírovala jedlo načas podľa ich predstáv..). Hovoria, že už sedia v stoličkách a ja tam okolo nich len tak zbytočne pobehujem (veď načo treba čakať kým vychladne, podbradníky a lyžičku?!) a neplním si povinnosti týkajúce sa plnenia brušiek.

Kým zaženú najväčší hlad, revú na striedačku, vždy ten, ktorý práve nemá lyžicu v ústach. Stručne povedané: súrodenec môže skapať hladom.

Nespokojnosť prichádza, aj keď vypadnem z rytmu naložiť lyžicu – strčiť do úst č. 1- vyložiť – naložiť – strčiť do úst č. 2 – vyložiť – naložiť – …

Nedajbože dám jednému do úst dvakrát alebo sa zdržím pri otieraní zapatlanej brady alebo ma vyruší niečo, kvôli musím vstať od stola.

Rev je aj vždy v pondelok, pretože sú po víkende rozmaznaní tým, že kŕmime dvaja a žiadne „zbytočné“ prestoje nevznikajú.

Veľká krivda je aj vtedy, keď Tomáškovi vysvetľujem, že nie som ochotná lyžicou naháňať jeho hangár podľa toho, ako si on zmyslí otáčať hlavou.

Ale keď všetko funguje poživeň prichádza ako má, tak Tomčiak vychutnáva: „Mhm…bá-á..“ Ivutienka na komentáre nemá čas. Tá sústo schlamstne a netrpezlivo čaká na ďalšie, otáčajúc ručičkami v zápästiach. Už sme aj zistili, že Tomáš je vždy pripravený rozpustiť (zuby stále kde nič tu nič) do seba aspoň trištvrte rožka, pričom Ivušu rožtek veľmi nefascinuje. Ale ako hračka ujde. Obaja sa idú utĺcť za hranolkami (Mišutka sa s bábätkami ukážkovo podelila skôr ako som stihla zasiahnuť..). A kukuričné „červy“ si môžem jesť sama.

V zásade však papajú ukážkovo. Rozhodne v porovnaní s Miš, ktorá jedlo nepovažuje za životnú prioritu, ale za stratu času. Začínam byť taká tá hyper super matka, ktorá deti nakŕmi bez toho, aby potrebovala podbradník. To je pre mňa tiež príjemná novinka.

Záverom teda môžem povedať, že jedenie začalo byť celkom znesiteľné, mám to skŕmené raz dva, čiže oveľa viac času na lakovanie nechtov. No a tretie pokračovanie bude vtedy, keď začnú jesť sami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?