Čo takú mamču škôlky môže baviť?

Autor: Daniela Pikulova | 28.8.2014 o 7:57 | Karma článku: 7,45 | Prečítané:  353x

Že narodeniny. Tváriť sa, že mám stále 18 už prestáva fungovať, tak pomaly prechádzam do štádia, v ktorom by som ten deň najradšej odignorovala. Avšak nerobím to len preto, že je to príležitosť, kedy možem ísť oslavovať a dopriať si hnusne sladký koláč a taká príležitosť sa skrátka neodmieta.

(A chlap nemôže frflať, že chcem drahý darček. (Ale to som nepovedala.)) A trochu aj bilancujem, ale iba tak, aby som si pri tom nemusela poplakať. Teraz som sa venovala téme, že čo by som tak chcela robiť okrem povolania matka a/alebo keď mám „voľno“?

Budete prekvapení, ale „Spať.“ nie je správna odpoveď. Keby to bolo možné, spánok úplne zruším. Strata času.

Je toľko vecí, čo by som rada robila. Napríklad, sa konečne na tej materskej naučila šiť. Alebo pozerať všetky tie filmy, prečítať štósy kníh, skúšať variť nové jedlá, začať sa učiť ďalší jazyk, vzdelávať sa odborne, chodiť cvičiť, a …, a… A tak.

V súčasnom stave mysle sa nedá skoro nič z toho. Na kopec vecí proste nemám mentálnu energiu, ani nemusím mať vykojený mozog. Väčšinou nevládzem pozerať ani Búrlivé víno, noviny ma strácajú ak je článok dlhší ako jedna strana a fyzického pohybu mám toľko, že by som jedla iba čokoládu.

Ale zase by som nebola úplne spravodlivá, keby som tvrdila, že celé je to iba únavná mizéria.

Teraz mi robí radosť napríklad šoférovanie. V pohode by som každý deň dochádzala z Ružomberka. Je to chvíľa, kde nemusím riešiť 6 vecí naraz, iba sedieť, držať volant a počúvať hudbu. (Dôležité je, že je tak nahlas, aby som nepočula ako spievam) Super, nie?

Samozrejme, aj bloggovanie je fajn. Vypustím ventil a týždeň mám pokoj.

Ďalšia fajn vec je, že nikto ma nedrží doma. Nerobí mi problém zbaliť celú guberniu a niekam ísť. Alebo chodím sama. Von s kamarátkami, do obchodu, …kam sa pritrafí. Je teda fakt pravda, že deti a psy sú výborný ice breaker, takže som za posledné tri roky spoznala kopu nových ľudí a aj znovu rozohriala vychladnuté kontakty, takže je kam ísť.

Samozrejme, že aj s Miš rada chodím do sveta. Je to už rovnocenný partner, sama chodí, rozpráva, nenosí plienky a má už aj iné záujmy ako obžúvať všetko na čo natrafí.

Knihy a časopisy čítam, keď kočíkujem. Filmy a seriály pozerám, kedy sa podarí. Najčastejšie keď mi nič iné neostáva, len sedieť na zemi medzi slintajúcimi deťmi a nič iné sa robiť nedá. Občas mi jeden diel trvá aj štyri dni, kým ho dopozerám, ale vravím si, že si tým trénujem pamäť.

Rátam však, že sa to časom zlepší a ja začnem odškrtávať zo svojho kilometrového (a stále sa zväčšujúceho) zoznamu.

Ešte prežiť tú fázu, kedy to už bude chodiť, ale ešte to nebude mať mozog a potom idem na vec! Takže svetlo na konci tunela vidím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?