Intelektuálna výzva

Autor: Daniela Pikulova | 21.8.2014 o 7:32 | Karma článku: 6,93 | Prečítané:  454x

Akože áno, môj mozog už je iba skamenelina, bežný rozhovor je často nad moje sily, pretože nie som schopná dopočúvať koniec vety ani na tretí krát. O pamäti rozprávať nejdem a o tematickom rozsahu už vôbec nie. Avšak, vyzerá to tak, že sa blýska na lepšie časy a môj mozog zrejme podstupuje rehabilitáciu.

Nikdy som si nemyslela, že sa budem cítiť sprostá v konverzácii s trojročným deckom. Miš je ako reverzná Wikipedia. Wikipedia všetko vie a Mis všetko CHCE vedieť. Rozpráva prakticky iba otázkami.

-„Mami, prečo sa malé chrobáčiky boja?“ „A veľké sa neboja?“

-„Mamí, prečo fúka vietor?“

-“Mami, majú havíčky kosti?“

Takto by som mohla citovať od 7 ráno, do cca 9 večer. Každý deň.

Mnohokrát sa musím naozaj zamyslieť, čo jej povedať. Cítim sa úplne vymletá, lebo naše debaty končia na tom, že už neviem, čo mám povedať. Je to kvôli viacero veciam:

Po prvé, neviem ako to vysvetliť jednoducho, tak aby z toho niečo mala. Drahý jej dáva odborné, fundované vysvetlenia, ešte aj so správnou terminológiou. Hádam sa jej niečo z toho odloží do nejakého šuflíka v hlave. Ja sa skôr snažím zjednodušovať koľko to ide. A možno to ide viac ako to viem ja, lebo občas na mňa pozerá veľmi čudne a už sa radšej nič nepýta (To som rovno mohla použiť terminológiu…).

Druhá vec je, že proste neviem. Nehanbím sa priznať, že neviem, ale hanbím sa, že neviem.. Moji rodičia boli pre mňa studnica poznania, vždy všetko vedeli. A my vždy, vždy, vždy skončíme otázkou, na ktorú už nepoznám odpoveď.

Prečo tu teraz nie sú žiadne slimáky?“

Asi odišli.“

Kam šli?“

Na inú trávičku.“

Prečo sa im tu nepáči?“

Neviem.“

Alebo

Mami, čo sú tam tie svetielka?“

Myslíš tie šípky nad cestou?“

Áno.“

Tie ukazujú ako idú pruhy.“

Prečo?“

…“

Alebo

Prečo sa dedo Jozef (z Bambuľky) nikdy nehnevá?“ (Neznášam ho.)

Tretia vec je, že často neviem, na čo sa pýta. Ešte jej to toľko nerozpráva, aby sa vedela dobre opýtať. A tak teda neviem, čo odpovedať.

Mami, prečo sú tie malé vlny veľké?“

Mami, tí ktorí sa starajú o zvieratká, tak tých komári nekúšu?“

Prečo kohút neznáša vajcia?“ (Tu som zlyhala na plnej čiare, hoci som vedela! Už v úvode som začala zle:"Miši, on ich ne-neznáša...on ich má rád, ale ..." celé zle, ani nejdem pokračovať)

Chápem, že Miš nasáva a učí sa náš svet. Plne si to uvedomujem a cítim zodpovednosť za to, ako sa ho naučí. Veľmi sa snažím ju počúvať a vnímať aj čo mi hovorí. Len sa obávam, že svet sprostredkovaný mnou sa jej bude zdať ako čudné miesto, no.

 

PS: Keby ste vedeli odpoveď na niektorú z uvedených otázok, prosím, zaznamenať do komentov. Pošlem ďalej. (Že havíčky kosti majú, viem.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?